Čo robila sekera pod štedrovečerným stolom a aké je kúzlo medovníkov?

Mnohé zo zvyklostí, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu už stáročia, nám prídu zvláštne.

 

Zostavili sme preto rebríček tradícií, ktorých pôvod raz a navždy vysvetlíme!

 

Kult vianočného stromčeka

Prvý vianočný stromček sa údajne objavil v roku 1510 v Litve a v nám bližšej Viedni sa jeho kult začal až v roku 1816. Čo všetko vianočný ihličnan v našich obývačkách symbolizuje, už mnohí z nás nevedia. No naši predkovia v tom mali jasno! Čečinové vetvičky zavesené za obrazmi, na hradách a v maštaliach obyvateľov domu chránili! Na severe a východe Slovenska to boli slamené vence s klasmi či nevymlátený snop v kúte, symbolizujúce predošlú a snáď bohatú budúcu úrodu.

 

Medovníky by zahanbili aj archívne vína  

Upiecť pravý medovník bolo v minulosti skutočným majstrovstvom! Receptúra bola prísne tajná a generácie otcov a synov si ju odovzdávali na smrteľnej posteli. Cesto si majster medovnikár pripravoval tlačením v sudoch, a to tak, že sa odoberalo vždy to najstaršie, ktoré malo často i niekoľko desaťročí. Kvalita závisela nielen od medu, ale najmä od zvolených korenín. Pridávalo sa ich až 12, aníz, badián, čierne korenie, ďumbier, fenikel, horčičné semienko, kardamóm, klinčeky, muškátový orech i kvet, nové korenie a škorica.

 

Hladní mŕtvi?

V minulosti cítili ľudia povinnosť postarať sa aj o svojich zosnulých predkov – verili, že sa v tomto období otvára nebo, duše prichádzajú na svet a majú rovnaké potreby ako živí ľudia. Do kútov sa zvykli hádzať orechy alebo hrach, aby mali duše čo jesť. V mnohých rodinách sa štedrá večera začínala a končila modlitbou za duše blízkych, ďalším symbolom tohto zmýšľania bol osobitný tanier na stole, na ktorý sa kládla prvá lyžica z každého jedla a až do Nového roka stál na stole menší peceň chleba určený čisto dušičkám.

 

Náradie pod stolom

Štedrovečernému stolu sa venovala mimoriadna starostlivosť! Pod stolom nechýbala napríklad sekera, motyka či rýľ, ktoré mali roľníkom zabezpečiť dobré výsledky v budúcom roku, ako aj zdravie a svornosť rodiny. Pod obrusom na stole zvykla byť rozložená hrsť slamy či sena so zrnkami plodín, ktoré sa na gazdovstve pestovali. Takisto peniaze, mince s čo najmenšou hodnotou, aby v ďalších rokoch rástli! To, čo bolo na stole vyslovene nežiaduce, bol nôž! Chlieb trhal v rukách gazda.

 

Charakter jedál vychádzal zo symboliky

Strukoviny ako symbol prosperity? No predsa jasná symbolika! Šošovica pripomína mince a čím je jej na stole viac, tým lepšie.

Gazdiné vstávali o polnoci, aby napiekli toľko chlebov, koľko členov mala rodina. Skôr ako vyšlo slnko, museli mať napečené všetko pečivo vrátane opekancov a koláčov. Do štedrovečerných koláčov a chlebov sa zapekali rôzne ochranné rastliny – cesnak, petržlen, liečivé byliny, chren, kvety liesky. Nezabúdali tiež na rôzne zvyky – ruky od cesta si očisťovali na dvore, aby ho sliepky pozobali a dobre niesli. Cestom na rukách tiež v záhrade natierali ovocné stromy, aby dobre rodili.

V štedrovečernom menu slovenských rodín zostala i dnes stálicou polievka z kyslej kapusty. No varievala sa tiež z fazule, hrachu alebo šošovice, ochutená sušenými hubami či sušeným ovocím. Niekde sa zvykol variť aj tzv. kyseľ – kyslá polievka z múky.

Prípravu oblátok zaviedla až cirkev. Vždy sa jedli s medom a strúčikom cesnaku – dnes skôr typické na strednom a západnom Slovensku. Nie je prekvapivé, že mali pripomínať hostiu.

Slávnostnú chvíľu pocítili aj zvieratá, ktorým sa podávalo jablko, med, oblátka, opekanec či kus chleba. Aj strážny pes, kohút a gunár dostali cesnak, aby mali silu a odvahu.

V istých oblastiach sa ľudia na Štedrý deň dôsledne vyhýbali hydine. Hrozilo, že by sa mohol rozletieť majetok. Všeobecne však platilo, že sa na Štedrý večer môže jesť mäso beznohé (ryba – symbol kresťanstva), na 1. sviatok vianočný už dvojnohé (väčšinou kačka, hus) a na Štefana štvornohé (bravčovina či divina).

 

Tradície a zvyklosti predurčoval charakter regiónu. Hornaté či nížinaté, pastierske, ovocinárske či vinohradnícke oblasti a tiež mesto vs. vidiek. No svoje opodstatnenie nestratili ani rokmi. Základ nachádzali nielen v náboženskej obradnosti, ale aj prírodných zákonitostiach, a ak sa na ne pozeráme okom nášho predka, nachádzame celkom zázračné významy hodné udržiavania i dnes!

 

Zdroje:

Slovenský rok – Receptár na dni sviatočné, všedné a pôstne; 2. vydanie

Rastislava Stoličná – Mikolajová  ·  Vydavateľstvo: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2012

Tradície na Slovensku – Rodinné aj výročné sviatky a zvyky

Zora Mintalová-Zubercová  ·  Vydavateľstvo: Slovart, 2015