Postup zakladania ohňov
Oheň v daždi
Ak ste sa vybrali do prírody, no počasie vám skrížilo plány, nezúfajte. Tento typ ohňa odolá aj neprajnému počasiu. Založiť ho môžete aj pod celtou, tak odolá aj silnejšiemu dažďu.
- Na prípravu potrebujeme dve hrubé polená, ktoré z jednej strany osekáme, aby sme ich napokon vedeli jedno na druhé položiť. Odletujúce piliny si odkladáme pre založenie ohňa.
- Prvé drevo si položíme na zem a zaistíme kameňmi. Ukladáme ho tak, aby vietor fúkal pozdĺžne, nie z boku dreva.
- Na jeho vrchnú osekanú plochu ukladáme suché lístie, ihličie a piliny. Po stranách umiestnime jedno väčšie poleno, aby nám po prikrytí druhým drevom vznikol medzipriestor.
- Obložené drevo následne prikryjeme druhým polenom, rovnou osekanou časťou smerom nadol a vzniká nám tzv. “bageta”. Zaistíme ju dlhou palicou ktorú položíme navrch a druhý koniec umiestnime pre stabilitu čo najďalej.
- Oheň zapaľujeme v strede “bagety” po celej dĺžke, aby bolo horenie rovnomerné.
Potom sa už stačí len ohriať a prečkať škaredé počasie. Dlhú chvíľu si môžete spríjemniť hrou na gitare a plechovkou piva Kelt.
Hranica
Vynaliezavosť našich predkov nemala hraníc. Oheň typu Hranica totiž zapaľovali už v stredoveku. Nechajte sa inšpirovať týmto návodom a postavte si pri opekačke ohnisko, ktoré dáva spomedzi všetkých najviac tepla aj žiaru.
- Nájdeme rovnako široké a dlhé polená alebo hrubé konáre, ktoré na seba uložíme do tvaru kocky.
- Medzipriestor vyplníme pre jednoduché a rýchlejšie rozhorenie suchými, drobnými konárikmi.
- Na vrch položíme polená na celú plochu a oheň tak “uzavrieme”, aby sa vzduch dostával pomedzi bočné priestory.
- Ak je hranica vysoká, do jej stredu zapichneme palicu, ktorá oheň vedie.
Pri takto horiacej hranici si už stačí len otvoriť chladeného Kelta a užívať si krásy slovenskej prírody.
Pagoda
Za Pagodou vôbec nemusíte cestovať až do ďalekej Ázie. Tento typ ohňa má totiž aj na Slovensku svoju dávnu tradíciu. Veď napríklad jánske ohne zapaľovali už starí Slovania. Ak máte poruke väčšie množstvo dreva, poľahky si tento slávnostný oheň zvládnete postaviť aj vy.
- Základom Pagody sú polená ihličnatého dreva (najlepšie poslúži borovica či smrek). Polená zabezpečíme zásekmi, aby sa nám počas horenia nezosúvali.
- Vnútro Pagody vyplníme suchými konárikmi a lístím, ktoré sa ľahko rozhoria.
- Polená kladieme do ihlanovitého tvaru – od širokej základne stavbu zužujeme, aby dohorievajúce horné polená prepadávali do stredu ohňa.
- Polená kladieme striedavo do štvorca, na začiatku hrubé, postupne do výšky tenšie.
Oheň preskakujeme len na vlastné riziko. Vychladeného Kelta si vychutnávame už len s vyloženými nohami.
Hliadkový oheň
Ak sa chystáte v prírode aj nocovať, dobrým spoločníkom a zdrojom tepla vám bude hliadkový oheň. Ten je málo viditeľný, no tepla je z neho dostatok. S jeho stavbou neotáľajte, začnite ešte za svetla.
- Základom hliadkového ohňa je malý ohníček s veľkým množstvom tlejúceho popola.
- Keď sa začne stmievať, pridáme doň koncami k sebe suché guľatiny.
- V strede ohňa udržiavame len malé plamene.
- Ako oheň horí, dohorievajúce polená posúvame smerom do stredu, viac do ohňa.
Pri tomto bezstarostnom ohnisku, do ktorého netreba pravidelne prikladať, si môžeme pokojne otvoriť Kelta a odpočívať. Pri odchode ho však nezabudnite uhasiť.
Fínska svieca
Vyrobiť si z jedného kusu polena trampský oheň, na ktorom uvaríte aj ľahšiu večeru, nemusí byť vôbec problém. Tento úsporný a jedinečný typ ohňa si dokážete totiž pripraviť za chvíľku.
- Čo najhrubšie poleno si rozsekneme po dĺžke na štyri približne rovnaké časti. Každú z nich v strede osekáme a naštiepime, aby nám po zložení vznikol v strede priestor, kadiaľ pôjde plameň.
- Dve polená na spodku osekáme tak, aby nám po zložení vytvárali v spodnom priestore “pec” v tvare trojuholníka, cez ktorú napokon oheň zapálime.
- Do rozloženej fínskej sviece kladieme vetvičky, piliny, či práchno.
- Napokon sviecu zložíme a uviažeme tenkým drôtom, aby držala pevne pokope. Zapaľujeme ju postavenú, ideálne tak, aby sme na jej vrch mohli položiť napríklad ešus s vodou, či jedlom.
- Fínsku sviecu rozpaľujeme cez spodnú pec a vďaka priestoru v strede sviece nám plameň a dym krásne uniká von zo sviece.
K hotovému gulášu padne iste vhod dúšok dobrého piva. Nezabudnite si k ešusu pribaliť aj Kelta.
Polenový krb
Pravý chlap má rád výzvy a preto sa nezľakne ani náročnejšieho typu ohňa. Zaslúženou odmenou je však to, že dlhé hodiny horí sám a dokáže vysušiť aj vlhké polená. Vyhrnúť rukávy, ideme na to!
- Začneme tým, že nájdeme dva silné oporné koly, ktoré na konci zašpicatíme, aby sa dali zabiť do zeme.
- V 60° uhle ich zatlčieme do zeme a podoprieme ďalšími dvoma menšími kolmi.
- Na takto pripravenú kostru kladieme drevo, ktoré môže byť aj mierne vlhké. To sa totiž počas zosúvania nižšie postupne suší.
- Na druhej strane polenového krbu založíme menší oheň tak, aby len sušil naskladané drevo a aby nezačalo horieť.
- Polená sa následne samé zosúvajú nižšie a tak nie je potrebné sa o oheň starať.
Namiesto neustáleho odbiehania k ohňu si radšej otvorte Kelta a užite si prírodu.
Pyramída
Typ ohňa, ktorý si pamätáme z detstva azda všetci. Je to však také jednouché, ako na sa prvý pohľad môže zdať? Stačí skutočne len “opierať” polená oproti sebe a potom odspodu zapáliť? Pripravili sme pre vás jednoduchý návod, ako postaviť oheň typu Pyramída tak, aby ste boli jeho pánom a poslúžil vám čo najlepšie.
1. Najprv nájdeme suchý oporný kôl, napríklad starý koreň stromu. Ak navôkol žiaden nenájdeme, môže poslúžiť aj poleno zabité do zeme sekerou.
2. Pripravené suchšie a tenšie polená prikladáme postupne okolo opory a vytvoríme kuželovitý tvar.
3. Oheň zapaľujeme odspodu. Ak náhodou nemáme suché lístie a vetvičky, ktoré sa ľahko chytia, môžeme si pomôcť papierom či pevným podpaľačom.
4. Keď oheň už stabilne horí, vyžaruje teplo a počujeme polená praskať, môžeme prikladať aj hrubšie či vlhké polená. Dobre rozhorený oheň ich za pár minút presuší a po čase sa tiež chytia.
Prajeme príjemný oddych pri ohni s Keltom v ruke. 😉 Po dohorení myslite na bezpečné uhasenie ohniska, aby sme predišli požiarom po našom odchode.