Strašidelné slovenské hrady: poznáte tie, na ktorých údajne bývajú duchovia?
Radi sa bojíte? Slovenská história je plná príbehov, ktoré dodnes naháňajú hrôzu.
Nemými svedkami záhadných udalostí a krvavých drám boli v minulosti najmä naše hrady a zámky. Mnohí tvrdia, že aj v súčasnosti sa okolo nich vznáša tajomná aura a ich hradby obývajú nadpozemské bytosti. Ak máte odvahu, nazrite s nami jedným očkom do ich útrob a spoznajte príbehy troch, ktoré majú nálepku ,,strašidelné”.
Šintavská diablica, ktorej zverstvá prekonali Bátoričku
Verili by ste, že na Slovensku žila ešte krutejšia a krvilačnejšia žena ako samotná Čachtická pani? Bola ňou jej súčasníčka a údajne aj priateľka Anna Rosina Listhiusová, panovníčka vodného hradu Šintava (dnešný Seredský kaštieľ). Hovorí sa, že ,,šintavská bosorka”, ako ju nazývali, bola posadnutá démonom a praktizovala čiernu mágiu. Na hrad si zvykla pozývať miestne čarodejnice a po nociach vykonávali tajomné rituály v podzemnej mučiarni. Podľa historikov bola Anna Rosina sadistka trpiaca duševnou chorobou. Týranie iných jej vraj spôsobovalo nesmierne potešenie a dostávala sa pri ňom do tranzu. Ak zatúžila po krvi, nezastavila sa pred ničím. Na rozdiel od legendárnej Bátoriovej jej za obeť padli aj deti, staršie ženy, muži a šľachtičné urodzeného pôvodu. Hoci existovalo veľa dôkazov o jej vine, Listhiusová spravodlivosti unikla a svoj život dožila v ústraní na Šintavskom hrade.
Jej nepokojná, šialená duša sa vraj dodnes potuluje po starom kaštieli v Seredi, kde za tmavých nocí počuť záhadné lomozenie a strašidelné výkriky patriace samotnej krutej vládkyni.
Zdroj: http://madari.sk/
Slzy mŕtveho grófa z Bojníc
Aj jeden z našich najkrajších zámkov, Bojnický, je opradený závojom tajomna. Zaslúžil sa o to jeho niekdajší majiteľ a milovník umenia gróf Ján František Pálfi, ktorý bol po smrti uložený do honosného sarkofágu uprostred spoločnej hrobky na zámku. Niekoľko dekád sa nedialo nič pozoruhodné, no v roku 1908 odrazu začala zo sarkofágu vytekať zvláštna tekutina medovej konzistencie. Tú vedci označili za mineralizované zvyšky Pálfiho tela, hoci ostáva chemickou záhadou, ako vznikla, keďže jeho pozostatky boli dôkladne zakonzervované. Z udalosti sa stala senzácia a medzi ľuďmi sa rozšírilo, že gróf plače, lebo dediči nerešpektovali jeho poslednú vôľu a mnohé umelecké skvosty zbierky rozpredali. Podľa povier mal Pálfi smútiť najmä za vzácnym oltárom, ktorý bol jeho najväčšou pýchou.
Nech je pravda akákoľvek, po tom, ako sa oltár vrátil v roku 1995 naspäť do Bojnického zámku, grófove „slzy” zázračne uschli a sarkofág je odvtedy v ukážkovom stave.
No zvláštne veci sa na zámku dejú stále, najmä v noci. Pracovníci rozprávajú príbehy o hýbajúcich sa predmetoch, rachote vo veži či tajomných neidentifikovateľných postavách v sieňach hradu.
Zamurovaná princezná a tragický koniec Budatínskej lásky
Svoj smutný príbeh má aj zámok v Budatíne, v ktorom kedysi žila rodina Szuňogovcov. Ich pôvabná dcéra Katarína sa zamilovala do Františka Forgáča, mladého župana a kapitána z Tekova, no cestu ich láske skrížil Katarínin otec, ktorý pre svoju dcéru vybral iného muža – staršieho pána hradu Vršatec Jakušiča. Katarína sa vôli otca vzoprela a za trest ju dal Szuňog zamurovať do hradnej veže, kde mala ostať, kým si svoje rozhodnutie nerozmyslí. Úbohé dievča malo len 16 rokov. Katarína po mesiaci v žalári napokon podvolila a Jakušiča si vzala. No svojej lásky sa vzdať nevedela a s Forgáčom sa začala opäť stretávať. Keď na to Katarínin manžel prišiel, svojho soka dal chladnokrvne zabiť a nešťastné dievča nechal napospas jej žiaľu. Odvtedy ju nik nenazval inak ako Čierna Katarína.
V zámockej veži je dnes umiestnený erb, ktorý má vraj zázračnú moc – kto sa ho dotkne, ten bude mať do konca života šťastné manželstvo. Na rozdiel od Čiernej Kataríny, ktorá sa svojho šťastia nikdy nedožila a dodnes počas splnu vraj blúdi zámkom, vzlyká, stoná a plače za svojou láskou.
A čo vy? Veríte príbehom o nešťastných dušiach blúdiacich starými kamenným hradbami alebo sú to podľa vás len výplody ľudskej fantázie?